daviddiczhazy

Po dvoch rokoch odporu, slobodná zamestnanecká kooperatíva „Kazova“ z Turecka začala produkovať a stala sa príkladom pre novú generáciu pracovníkov.

„Nie, nedostala som žiadnu kompenzáciu, ale získala som celú továreň“ takto odpovedala Aynur Aydemir, pracovníčka z textilnej továrne „Kazova“ na otázku, či už dostala peniaze, ktoré jej dlžia bývali šéfovia. „Či už budeme úspešní alebo nie, mám továreň. Možno nám bude chýbať nejaký kapitál na rozbeh podnikania a možno skrachujeme v budúcnosti, ale aspoň niečo máme .“

Aynur je členka malej textilnej kooperácie „Kazova“, ktorá po dvoch rokoch boja nakoniec ohlásila konečné víťazstvo vo februáry 2015. Kedy sa stali legálnymi vlastníkmi textilných strojov, ktoré pred tým patrili ich bývalým šéfom.

Počas týchto dvoch rokoch Aynura a jej kolegovia stanovali pred fabrikou, neskôr ju okupovali, boli napádaní políciou a najatými kriminálnikmi, viedli protestné pochody po uliciach a takisto bojovali na súdoch.

Ako to prebiehalo?

Začalo to v Januári 2013, kedy po mesiacoch nezaplatených výplat boli všetci zamestnanci poslaní na celozávodnú týždennú dovolenku. Majitelia ubezpečili zamestnancov, že keď sa vrátia do práce, budú ich čakať šeky na vyplatenie všetkých výplat. Ale namiesto toho, keď sa vrátili, obdržali od firemného právnika hromadné výpovede, že vraj kvôli „neohlásenej absencii v práci“.

V prvých chaotických dňoch po hromadnej výpovedi, zamestnanci neboli ešte rozhodnutí čo majú ďalej robiť. Aynur ihneď navrhla začať okupovať továreň, ale nezískala k tomu veľkú podporu. Keď sa nakoniec skupina 30-tich pracovníkov odhodlala k protestu, bolo už neskoro zabrániť plieneniu. Majitelia zatiaľ obrali továreň o mnoho hodnotných vecí, vrátane 40 ton nití, niekoľko malých strojov a taktiež sa pokúšali znehodnotiť väčšie stroje, ktoré nemohli odniesť, aby ich zamestnanci nemohli neskôr využívať pre budúcu výrobu.

Keď si zamestnanci uvedomili čo sa deje, začali stanovať pred továrňou, aby zabránili ďalšiemu plieneniu fabriky. Na týždennej báze organizovali pochody od námestia smerom k továrni, aby získali pozornosť susedov pre ich prípad. Pri zorganizovaní protestu v máji na deň práce, boli napadnutí políciou, ktorá proti nim použila slzný plyn. Zvrat nastal 30. júna, keď podporovaní celoštátnymi protestmi, sa zvyšní zamestnanci rozhodli pridať a začali okupovať fabriku,

Ako sa zrodila družstevná samospráva..

Zamestnanci mali obrovskú dávku solidarity od spoločnosti počas celého priebehu ich boja. Mnoho ľudí ich podporovalo pri protestoch a okupácii. Pre Aynur to bola najdôležitejšia skúsenosť: „Neočakávala som až takú dávku solidarity od ľudí, myslela som si, že nás niektorí podporia, ale že len prídu na chvíľu a potom odídu, ale namiesto toho sme mali konštantný prúd podpory.“ Počas okupácii sa zrodila myšlienka kooperatívy, Všetci bývali zamestnanci sa rozhodli, že sa zorganizujú ako zamestnanecká samospráva. Začali s prípravou plánov, ako začnú spravovať fabriku bez svojich šéfov po okupácii.

Nasledoval vyčerpávajúci, ale legálny boj, pri ktorom sa už zamestnanci nesústredili na získanie výplat, ktoré im majitelia dlžili, ale na získanie textilných strojov, ktoré im umožnia začať s budovaním ich novej spoločnej firmy. Vo Februári boli stroje poslané do aukcie. Súd rozhodol, že výťažok z predaja zariadení továrne bude použitý na výplatu dlžných výplat pre zamestnancov a keď sa žiaden záujemca neukáže, tak samotné stroje poslúžia ako kompenzácia. Všetci zamestnanci už preferovali, aby získali stroje namiesto dlžných výplat a keď sa žiaden záujemca o kúpu strojov neukázal, zamestnanci to brali ako víťazstvo.

Ulul, ktorý sa pripojil ku kooperácii a pomáha zamestnancom s nastavovaním distribučných kanálov pre ich výrobky, objasňuje s akými problémami sa musia zamestnanci v nových pracovných vzťahoch stretávať. “ Na papiery znie samo-organizovanie, samo-manažovanie a demokratické rozhodovanie dobre, ale keď to všetko chcete aplikovať v praxy, v každodennom chode fabriky, zrazu si uvedomíte, že sa stretávate s celkom iným nastavením pracovných vzťahov, ktoré sú nové pre všetkých zamestnancov.

Aynur súhlasí: „organizácia bez šéfov je veľkým bremenom pre všetkých, kvôli kolektívnej zodpovednosti, čo znamená, že všetky dôležité rozhodnutia musia byť robené skupinovo, musíme sa naučiť veci, ktoré sme nikdy nevedeli“ dodáva s úsmevom a je rada. že môže túto výzvu prijať.
Viac podobných článkov o zamestnaneckých samosprávach nájdete na stránke http://ekonomickademokracia.blogspot.sk/