daviddiczhazy

Keď fabriku v meste Thessaloniki opustili majitelia v máji 2011, jej zamestnanci sa rozhodli továreň okupovať a neskôr obnovili produkciu pod ich kontrolou.

Len jedna spomedzi tisícok gréckych firiem, ktoré podľahli hlbokej recesii spôsobenej tvrdými úspornými opatreniami jednotlivých vlád, firma vyrabajúca stavebné materiály Vio.Me, bola opustená svojimi majiteľmi. Jej 40 zamestnancov horizontálne organizovaných do militantných odborových zväzov začalo s okupáciou fabriky. Zabránili ich zamestnávateľom vybrať stroje z továrne, pred tým ako im vyplatia vyše 1,5 milióna eur ktoré im dlhovali na výplatách.

Po roku neplodných vzťahov s ministerstvom práce a centrálnym odborovým zväzom, zamestnanci Vio.Me, pri hrozbe chudoby a chronickej nezamestnanosti rysujúcej sa okolo ich hláv, oznámili záujem o vytvorenie zamestnaneckej samosprávy a následné začatie produkcie. Ich slogan sa stal veľmi slávnym: „Keď to nemôžete spraviť vy, my to môžme!“ Toto vyhlásenie sa stretlo s ignoranciou a nepriateľstvom mnohých politických strán, ako pravicových tak aj ľavicových a takisto odborárskych združení.

Avšak spojenie občianskych aktivít, politických skupín, niektorých odborových združení a individuálnych aktivistov sformovalo široké aktivistické hnutie solidarity. Hnutie bolo podporované aj medzinárodne, spojenectvami podobných iniciatív, špeciálne tými z Argentíny.

Cesta k vytvoreniu samosprávy ale nebola veľmi jednoduchá. Hnutie muselo čeliť neustálym machináciám zo strany bývalých šéfov, prázdnych sľubov miestnych politikov, nedostatku financií na rozbeh produkcie a nekonečnému byrokratickému labyrintu. Napriek všetkému, 12. Februára 2013, po troch dňoch intenzívnej mobilizácie a za podpory benefičného koncertu s účasťou 6000 ľudí sa produkcia obnovila pod novou zamestnaneckou samosprávou.

Robotníci ihneď začali produkovať a vyvinuli novu škálu prírodne nezávädných čistiacich produktov, lacných na výrobu a produkovaných z miestnych, prírodných materiálov. Výrobky boli distribuované prostredníctvom sociálnych kanálov hnutia v rámci jeho solidárnej ekonomiky, ktorá sa stala prirodzeným spojencom fabriky hneď od začiatku.

Tento príklad pomaly odhaľuje, že zamestnanecká samospráva je malým ale nevyhnutným krokom dopredu pre miestne firmy. Tento krok upevňuje sociálnu identitu pracovníkov a zapája celú komunitu do procesov, ktoré ovplyvňujú produkciu. V nových stanovách družstva je aj jedna špeciálna hlava, ktorá ma názov: Solidarita podporovateľom. Lebo sú to práve jednotlivci v danej komunite, ktorí sa zaväzuju „konzumovať“ produkty svojej miestnej fabriky, čím vlastne aj istou mierou rozhodujú o zameraní produkcie.
Viac podobných článkov o zamestnaneckých samosprávach nájdete na stránke http://ekonomickademokracia.blogspot.sk/