daviddiczhazy

Keď skrachovali veľké grécke noviny Eleftherotopia, všetkých 150 zamestnancov sa zorganizovalo a naďalej pokračuje vo vydávaní. Vyplácajú si rovnaké mzdy, šéfredaktor dokonca pracuje bez nároku na mzdu a ich predaj začal prudko stúpať.

V týchto aténskych novinách riadených redaktormi je každý platený rovnako. Nikto nemusí vyjednávať o výplatách, pretože všetci sú zároveň majiteľmi a fungujú ako družstevná samospráva. Každý z nich je dobre oboznámený s finančnou situáciou a tá nie je veľmi ružová.

„Toto je skutočná žurnalistika čo tu robíme“ hovorí medzinárodný redaktor Giorgos Tsiaras, ktorý akceptoval nižšiu mzdu o niekoľko desiatok eur oproti tomu čo zarábal v konkurenčnom plátku, kde pôsobil ako senior redaktor. Ale vôbec to neľutuje. „Teší ma, že som tu, že som každodenne mučený úsmevmi týchto ľudí“ povedal a myslel tým, že si ho vybrali za svojho vedúceho v rámci týmu.“Je to sloboda nad naše sny, a 150 ľudí tú slobodu žije. V podstate sme si vytvorili vlastnú prácu, je to nová paradigma, je to príklad“.

Tieto noviny vznikli z popola rešpektovaných ľavicových novín, ktoré skrachovali na začiatku gréckej finančnej krízy. Začalo to ako experiment, ktorému málokto veril, že môže vyjsť. No predsa, vyvinuli sa z nich najrenomovanejšie a najpopulárnejšie noviny v krajine a stále im vzrastá počet čitateľov. Každým týždňom pribúdajú tisíce nových.

„Teraz, po troch rokoch, kým iné vydavateľstvá postupne upadajú, my stále získavame nových čitateľov. Jedným z dôvodov je aj strata kredibility veľkých plátkov. Nemali sme za nami žiadnych investorov, všetko sme robili sami na vlastné tričko, len s vierou v naše odhodlanie a kolektívne schopnosti“ vysvetľuje šéfredaktor Nicolas Voulelis.

Mzdy v týchto novinách sú skromnejšie ako je pre profesionálnych redaktorov zvykom, zamestnanci v súčastnosti poberajú okolo 800 Eur mesačne. Na začiatku vytvorenia tejto družstevnej samosprávy niekedy neboli schopní si vyplatiť nič. Ale je to stále lepšie ako skromné dávky v nezamestnanosti po ktorých tiež nenasleduje nič – situácia bežná pre mnohých Grékov v súčasnosti. „Boli časy, špeciálne na začiatku prvého roka, kedy sme nezarobili žiadne mzdy a stále sa to môže vrátiť, kým kríza bude ďalej pokračovať“.

No tieto výzvy iba potvrdzujú ich nedávny triumf a robia ho ešte sladším: „Je to momentálne jeden z veľmi úspešných príbehov v Grécku“, hovorí Tsiaras. „Predstavuje všetko, o čom som kedy sníval, či už v médiách alebo v politike – absenciu šéfov“.

„Spoločne sa dohadujeme a radíme o všetkom a to je dobré, nie je nad nami žiaden šéf, ani žiaden podnikateľ za nami, ktorý by nám prikazoval o čom a ako písať, takže naše porady sú omnoho originálnejšie“ hovorí Matsi, veterán a politický reportér. „Je to veľmi zázračné vytvoriť vlastné noviny, vidieť ako sa uchytili na trhu a postupne získavajú obrovskú dávku rešpektu“.
Viac podobných článkov o zamestnaneckých samosprávach nájdete na stránke http://ekonomickademokracia.blogspot.sk/