daviddiczhazy

Keď sa ich šéf snažil prepustiť, zamestnanci firmy „Republic Windows and Doors“ začali okupovať fabriku. Teraz ju vlastnia ako družstevnú samosprávu.

Štyri roky dozadu, keď v USA kvôli recesii každý mesiac prišlo o prácu okolo 500 000 ľudí, skupina zamestnancov z továrne v meste Chicago, zachránila svoju fabriku a inšpirovala celú krajinu. Po výpovedi od ich šéfa začali namiesto odchodu okupovať svoju továreň. Keď boli vyhodení po druhýkrát, opäť začali okupovať fabriku a vytvorili zamestnaneckú samosprávu. V súčasnosti sú vlastníkmi výrobných prostriedkov a zakladajú továreň na inom mieste.

Všetko čo chcú je vrátiť sa naspäť do práce a vyrábať okná. „Nemalo by byť veľmi ťažké udržať si dobrú prácu v Chicagu, ale kooperatíva je cestou nielen k prežitiu, ale aj k posunu vpred.“ Hovorí Amando Robles, jeden zo zamestnancov.

Robles bol jedným z 250-tich prepustených zamestnancov v decembry 2008, bez oznámenia a bez odstupného, z firmy “ Republic Windows and Doors“ keď firma oznámila, že zatvára fabriku v Chicagu. Firma vyhlásila, že nemôže ďalej fungovať, keďže stratila svoju úverovú líniu v americkej banke. Irónia celej situácie bola zjavná. Americká banka dostala bilióny dolárov od vlády v dôsledku krízy, aby bola ďalej schopná udržiavať ekonomiku v chode a nato zamestnanci fabriky, ktorá reálne fungovala v ekonomike nedostali ani ich oprávnené výplaty a benefity. Podporovaný ich odbormi, Robles a jeho ďalší kolegovia sa rozhodli postaviť na odpor. Obsadili továreň na 6 dní, získali naspäť výplaty, odstupné a čas pre ich továreň na prevzatie jej kontroly novým investorom. V novinách sa začali objavovať tisíce článkov a správ o ich odvážnom boji, ktorým pozdvihli svoj sklopený národ a povzbudil ich dokonca aj samotný prezident.

Počas novinárskej konferencie v čase okupovania fabriky dokonca aj samotný prezident Obama deklaroval: „Pokiaľ sa jedná o situáciu v tejto továrni v Chacagu, o zamestnancov, ktorí bojujú o svoje platy a odstupné, ktoré zarobili, myslím, že sú absolútne v práve.“

O dva roky neskôr vo Februáry 2012, bolo opätovne oznámené, že fabrika v meste Chicago bude zavretá a jej stroje budú rozpredané. Oznámili to noví investori „Serious Energy of California“, ktorý medzitým prevzali firmu od pôvodných majiteľov, vo Februáry 2009. Tento krát, Robles a ostatní zamestnanci, okupovali fabriku len niekoľko hodín načo ich manažment súhlasil s dohodou. Dostali súhlas na možnosť odkúpenia zariadenia továrne a 90 dňovú lehotu na predloženie ponuky.

„Republic odišli z našej práce, takisto Serious odišli z našej práce, ale my sme neodišli z našej práce“ povedal Melvin Macklin, ktorý v závode pracoval celú dekádu. V čase medzi prvým oznámením o uzavretie továrne (2009) a druhým (2012) boli už zamestnanci dobre oboznámený s ďalšími možnosťami, ktoré majú. Keď to nadišlo znova, Robles a Leah Fried (predstaviteľ amerických odborov – United Electrical) si sadli spolu s „The Working world“ (nezisková organizácia na podporu zamestnaneckých samospráv), ktorá im pomohla s odkúpením továrenských zariadení.

S pomocou The Working World a takisto podporou kolegov z amerického družstevného hnutia, 30. mája 2012, Robles, Macklin a Ďalších 22 kolegov založilo družstevnú samosprávu s názvom New Era Windows v štáte Illinois. A vyrábajú to čo chceli stále vyrábať: kvalitné a cenovo dostupné okná.

Napriek prvotnej dohode, trvalo ešte niekoľko mesiacov až kým na konci augusta „Serious“ nakoniec súhlasili s predajom zariadení z fabriky zamestnancom. Noví vlastnící-zamestnanci sa rozhodli, že si budú vyplácať rovnaké mzdy a taktiež v rozhodovaní, budú uplatňovať princíp jeden zamestnanec rovná sa jeden hlas. Taktiež sa dohodli, že na začiatku každý investuje rovnako po 1000 dolárov do ich novej firmy. Napríklad 58-ročný Macklin si ich musel požičiať od svojej netere, ale uznáva,že to za to stálo.

„Nie je to len o ziskoch“ povedal Macklin. „Je to aj o udržiavaní komunity, zachovaním pracovných miest, kde to ľudia potrebujú. Nepotrebujeme platiť žiadne drahé firemné autá, žiadne vysoké platy pre generáneho riaditeĺa, finančného riaditeľa a ani ich odmeny, naša spodná línia bude jednoduchá, už všetci dobre vieme ako vyrábať kvalitné okná a to je hlavné. Nevieme ako veľmi budeme úspešný, ale to sme takisto nevedeli či naša okupácia bude úspešná, pôvodne som si myslel, že môžem skončiť až vo väzení, pokiaľ to neskúsime nikdy sa to nedozvieme.“

“ Je úžasné, že to dokázali – sú to obyčajný ľudia a to je na tom najlepšie“ povedal Brendan Martin, zakladateľ a riaditeľ The Working World. „Mala by tu byť forma pomoci od vlády, na udržanie fabrík, ktoré by ešte mohli fungovať a zachovať prácu pre zamestnancov“ hovorí Robles. „Pokiaľ ale nie je pomoc od vlády, aspoň nejaká forma sociálnej pomoci, od komunity napríklad, hocijaká, lebo strata takej fabriky je aj veľkou stratou pre celú komunitu.“

Viac podobných článkov o zamestnaneckých samosprávach nájdete na stránke http://ekonomickademokracia.blogspot.sk/