daviddiczhazy

Ekonomická demokracia v podniku je hospodársky systém organizácie práce, v ktorom sa o vzniklý hospodársky výsledok delia priamo zamestnanci ako kolektívni spoluvlastníci a v ktorom je demokracia na pracovisku vyjadrená možnosťou hlasovať o dôležitých rozhodnutiach v riadení a smerovaní podniku ako hospodárskej organizácie.

Podnik v ekonomickej demokracii kontrolujú tí, čo v ňom pracujú. Zamestnanci zodpovedajú za nerušený chod fabriky: za organizáciu práce, pracovnú disciplínu, techniku a technológie produkcie, za to, čo a ako sa vyrába, aké sú výrobné náklady a ako sa rozdelí čistý zisk. Od podnikov sa nežiada, aby zisk rozdeľoval rovnostársky. Rovnostárske zámery musia byť vyvážené vo vzťahu k potrebe motivovať a udržať dobrých pracovníkov,

Rozdeľovanie hospodárskeho výsledku bude ale principiálne spravodlivé, pretože bude rozdeľované medzi vlastníkov kolektívu zamestnaneckej samosprávy. Väčšina firiem bude pravdepodobne lepšie odmeňovať vysokokvalifikovaných pracovníkov, služobne starších a pracovníkov, ktorí budú mať manažérsku zodpovednosť. Všetky rozhodnutia týkajúce sa týchto záležitostí sa budú robiť demokraticky. Vo väčších fabrikách bude nevyhnutné rozdeliť kompetencie. Zvyčajným riešením problému demokracie je reprezentatívnosť. Väčšie podniky budú mať volené zamestnanecké rady, ktoré budú úzko spolupracovať s generálnym riaditeľom a ostatnými členmi vrcholového manažmentu.

Dôležitá praktická otázka vyplýva z jednej zásadnej veci – nevyhnutnosti poskytnúť správnu vyváženosť medzi manažérskou zodpovednosťou a autonómiou. Zodpovednosť bez autonómie vyvoláva bojazlivosť a paralyzuje schopnosti; autonómia bez povinnosti prináša despotizmus. Manažéri potrebujú primeranú autonómiu, aby mohli efektívne riadiť, ale nie až takú veľkú, aby mohli zneužívať pracovnú silu vo svoj prospech. Bez ohľadu ako fungujú vnútorné štruktúry, bezprostredná moc pochádza od zamestnancov podniku – jedna osoba, jeden hlas.

Zdroj: http://ekonomickademokracia.blogspot.sk/