Všeobecná deklarácia ľudských práv bola vyhlásená valným zhromaždením OSN v roku 1948, ako spoločný cieľ pre všetký štáty. Tento cieľ predstavuje postupnými vnútroštatnými aj medzinárodnými opatreniami zabezpečiť všeobecné a účinné naplnenie všetkých bodov z deklarácie.
Všetky štáty, v ktorých je v súčasnosti politický systém liberálnej demokracie sa ku cieľom deklarácie hlásia.
Táto medzinárodná deklarácia obsahuje viacero zaujímavých sociálnych práv, ktorých naplnenie by predstavovalo zabezpečenie sociálne spravodlivej spoločnosti pre všetkých.
V priloženom e-Booku analyzujem, jednotlivé práva uvedené v deklarácii, ktoré ešte nie sú zabezpečené pre všetkých občanov spoločnosti. Taktiež sa zamýšľam nad otázkou, či je vôbec možné naplnenie celého znenia všeobecnej deklarácie v rámci súčasného politického zriadenia, čiže liberálnej demokracie.
Mnohé z článkov z uvedenej deklarácie, ktoré nie sú v realite zabezpečené pre každého občana spoločnosti sú taktiež základné ľudské potreby, ako napríklad právo na bývanie, právo na lekársku starostlivosť, na potravu, prácu a ďalšie.
Všeobecná deklarácia ľudských práv má tridsať článkov. Väčšina z nich sa aj reálne uplatňuje v krajinách s politickýcm systémom liberálnej demokracie.
Vo vyššie priložemom dokumente sa zameriavam konkrétne na tie, ktoré sa neuplatňujú univerzálne pre každého člena spoločnosti.
Nasledujúce body sú všeobecné zhrnutie vyššie rozpísaných článkov, ktoré sa v súčasnosti nedodržujú v rámci liberálnej demokracie. Toto sú tie práva, na ktoré je potrebné sa zamerať v rámci modelovania sociálne spravodlivej spoločnosti:
Práva v tejto deklarácii nie sú právne záväzné, aj keď sa veľa z nich už dostalo do rôznych právnych sústav mnohých štátov. Na druhej strane sú vynikajúcim politickým návodom, ako dospieť ku sociálne spravodlivej spoločnosti.
Originálny článok aj s podcastom: https://davdva.sk/kritika-liberalnej-demokracie/
Dávid Diczházy